Keď sa u vás ubytuje rodina s malými deťmi, môže vzniknúť praktická otázka: musí mať každé dieťa vlastný občiansky preukaz alebo cestovný pas? A čo ak ubytujete novorodenca, ktorý ešte nemá žiadny vlastný doklad?

Odpoveď závisí od štátnej príslušnosti dieťaťa a predovšetkým od povinností, ktoré musí splniť ubytovateľ.

Je dôležité rozlišovať medzi tromi samostatnými vecami:

  • Povinnosťou občana mať občiansky preukaz.
  • Povinnosťou cudzinca preukázať svoju totožnosť a predložiť cestovný doklad.
  • Povinnosťou ubytovateľa viesť evidenciu ubytovaných osôb a hlásiť pobyt cudzincov.

Tieto povinnosti spolu súvisia, ale nie sú totožné.

1. Slovenské deti: občiansky preukaz je povinný od 15 rokov

Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 395/2019 Z. z. o občianskych preukazoch je občan Slovenskej republiky, ktorý dovŕšil 15 rokov a má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, povinný byť držiteľom občianskeho preukazu.

Dieťaťu mladšiemu ako 15 rokov možno občiansky preukaz vydať na žiadosť zákonného zástupcu, jeho držba však nie je povinná.

To znamená:

  • Novorodenec nemusí mať vlastný občiansky preukaz.
  • Dieťa vo veku 5 rokov nemusí mať vlastný občiansky preukaz.
  • Dieťa vo veku 14 rokov nemusí mať vlastný občiansky preukaz.
  • Po dovŕšení 15 rokov vzniká občanovi SR s trvalým pobytom na Slovensku povinnosť mať občiansky preukaz.

Dôležité: To, že dieťa nemusí mať občiansky preukaz, ešte automaticky neznamená, že ubytovateľ nemusí evidovať jeho údaje alebo že môže použiť doklad rodiča.

2. Čo musí ubytovateľ evidovať?

Povinnosti ubytovateľov v súvislosti s miestnou daňou za ubytovanie upravuje zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

Podľa § 41a ods. 2 musí platiteľ dane viesť podrobnú evidenciu fyzických osôb, ktorým poskytol platené prechodné ubytovanie.

Evidenčná kniha obsahuje okrem iného:

  • Meno a priezvisko ubytovanej osoby.
  • Adresu trvalého pobytu.
  • Dátum narodenia.
  • Číslo a druh dokladu totožnosti.
  • Dĺžku pobytu (počet prenocovaní).
  • Ďalšie záznamy potrebné na správne určenie dane.

Zákon výslovne uvádza, že dokladom totožnosti môže byť občiansky preukaz, cestovný pas alebo iný doklad preukazujúci totožnosť daňovníka.

Zákon v tomto ustanovení nestanovuje všeobecnú výnimku pre deti mladšie ako 15 alebo 18 rokov.

To znamená, že aj dieťa musí byť zahrnuté do evidencie ubytovaných osôb. Zároveň však vzniká praktická otázka: ak dieťa nemá vlastný doklad totožnosti, akým spôsobom má ubytovateľ vyplniť jeho číslo a druh dokladu?

Zákon č. 582/2004 Z. z. výslovne neupravuje všeobecnú možnosť nahradiť doklad dieťaťa dokladom jeho rodiča.

Preto neodporúčame automaticky zapisovať číslo dokladu rodiča, akoby išlo o vlastný doklad dieťaťa. Ak dieťa nemá žiadny vlastný doklad, odporúčame overiť správny postup na príslušnom obecnom alebo mestskom úrade, ktorý spravuje daň za ubytovanie.

3. Oslobodenie detí od dane za ubytovanie

Na rozdiel od Českej republiky na Slovensku neexistuje všeobecné zákonné oslobodenie všetkých detí do 18 rokov od dane za ubytovanie.

Daň za ubytovanie je miestnou daňou, ktorú môže zaviesť obec alebo mesto.

Podľa § 40 zákona č. 582/2004 Z. z. určuje sadzbu dane obec. Podmienky zníženia alebo oslobodenia od dane upravuje obec vo svojom všeobecne záväznom nariadení (VZN).

To znamená, že každá obec môže mať vlastné pravidlá.

Napríklad:

  • Jedna obec môže oslobodiť deti do 6 rokov.
  • Iná obec môže oslobodiť deti do 15 rokov.
  • Ďalšia obec môže uplatňovať zníženú sadzbu pre deti.
  • Niektoré obce nemusia poskytovať žiadne osobitné oslobodenie pre deti.

Samotný vek dieťaťa teda automaticky neznamená, že je oslobodené od dane za ubytovanie.

Ubytovateľ by mal vždy skontrolovať aktuálne VZN obce, v ktorej sa jeho ubytovacie zariadenie nachádza.

Dôležité je tiež rozlišovať medzi oslobodením od dane a povinnosťou viesť evidenciu. Aj dieťa oslobodené od dane musí byť zahrnuté do evidencie ubytovaných osôb.

4. Zahraničné deti: povinnosti podľa zákona o pobyte cudzincov

Okrem evidencie podľa zákona o miestnych daniach musí ubytovateľ dodržiavať aj zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov.

Za cudzinca sa na účely tohto zákona považuje aj občan iného členského štátu Európskej únie.

Podľa § 113 má ubytovateľ pri ubytovaní cudzinca tieto povinnosti:

  • Overiť jeho totožnosť.
  • Uviesť v knihe ubytovaných aj jeho štátnu príslušnosť a dátum narodenia.
  • Zabezpečiť vyplnenie úradného tlačiva o hlásení pobytu cudzinca.
  • Doručiť toto tlačivo príslušnému policajnému útvaru do piatich dní od ubytovania.

Hlásenie je možné vykonať aj elektronicky prostredníctvom príslušnej služby Ministerstva vnútra SR.

Musí mať zahraničné dieťa vlastný cestovný doklad?

Podľa zákona o pobyte cudzincov musí cudzinec na požiadanie ubytovateľa predložiť cestovný doklad.

Pri posudzovaní detí je však potrebné zohľadniť aj pravidlá vstupu na územie Slovenskej republiky.

Zákon č. 404/2011 Z. z. v § 6 ods. 1 stanovuje osobitné pravidlo pre štátneho príslušníka tretej krajiny mladšieho ako 16 rokov, ktorý nie je držiteľom cestovného dokladu.

Takéto dieťa môže prekročiť vonkajšiu hranicu len v sprievode osoby, v ktorej cestovnom doklade je zapísané. Ak táto osoba podlieha vízovej povinnosti, dieťa musí mať udelené samostatné vízum v tomto cestovnom doklade.

Je však dôležité rozlišovať medzi pravidlami prekračovania hraníc a evidenciou ubytovateľa. To, že dieťa môže cestovať na základe zápisu v doklade rodiča, ešte automaticky neznamená, že ubytovateľ môže vo všetkých evidenciách nahradiť doklad dieťaťa dokladom rodiča.

Čo ak dieťa cestuje s rodičom?

Samotná skutočnosť, že dieťa cestuje so svojím rodičom, neznamená, že ubytovateľ môže automaticky použiť rodičov doklad ako doklad dieťaťa.

Treba rozlišovať:

  • Dieťa má vlastný cestovný doklad.
  • Dieťa je zapísané v cestovnom doklade rodiča, ak to príslušné pravidlá umožňujú.
  • Dieťa nemá vlastný doklad a zároveň nie je zapísané v doklade rodiča.

V poslednom prípade odporúčame situáciu konzultovať s príslušným oddelením cudzineckej polície.

5. Občania EÚ ubytovaní na Slovensku

Občania ostatných členských štátov EÚ sa na účely slovenského zákona o pobyte cudzincov považujú za cudzincov.

Pri cestovaní v rámci EÚ deti spravidla potrebujú vlastný platný cestovný pas alebo národný občiansky preukaz, ktorý je uznávaný ako cestovný doklad.

To znamená, že nemecké, české, poľské alebo rakúske dieťa ubytované na Slovensku podlieha príslušným slovenským evidenčným a oznamovacím povinnostiam.

Napríklad:

  • Slovenské dieťa vo veku 10 rokov nemusí mať vlastný slovenský občiansky preukaz.
  • Nemecké dieťa vo veku 10 rokov nemá automaticky rovnakú výnimku z povinnosti mať cestovný doklad.
  • České dieťa vo veku 10 rokov cestujúce na Slovensko musí mať platný cestovný doklad podľa pravidiel cestovania pre občanov EÚ.

Dôležité: Pravidlá pre slovenských občanov nemožno automaticky prenášať na zahraničných hostí.

6. Deti z krajín mimo EÚ

Pri deťoch z krajín mimo EÚ sa uplatňuje zákon č. 404/2011 Z. z. a príslušné pravidlá vstupu na územie Slovenskej republiky.

Základným pravidlom je, že dieťa musí mať platný cestovný doklad, pokiaľ sa na jeho situáciu nevzťahuje zákonná výnimka.

Ako už bolo uvedené, zákon umožňuje za určitých podmienok vstup dieťaťa mladšieho ako 16 rokov, ktoré je zapísané v cestovnom doklade sprevádzajúcej osoby.

Ak dieťa nemá vlastný cestovný doklad a nie je zapísané v doklade rodiča, ubytovateľ by mal situáciu riešiť s príslušným oddelením cudzineckej polície.

7. Praktický prehľad pre ubytovateľov

SituáciaPovinnosť mať vlastný doklad
Slovenské dieťa mladšie ako 15 rokovObčiansky preukaz nie je povinný
Slovenský občan od 15 rokov s trvalým pobytom v SRObčiansky preukaz je povinný
Občan EÚ ubytovaný na SlovenskuPlatný vlastný cestovný doklad podľa pravidiel cestovania
Dieťa z krajiny mimo EÚVlastný cestovný doklad, prípadne zákonom uznaný zápis v doklade sprevádzajúcej osoby

Tabuľka sumarizuje základné pravidlá pre doklady. Nenahrádza samostatné posúdenie povinností ubytovateľa podľa zákona o miestnych daniach a zákona o pobyte cudzincov.

8. Čo odporúčame ubytovateľom?

Pri ubytovaní rodiny s deťmi odporúčame postupovať nasledovne:

  1. Zistiť vek a štátnu príslušnosť každého dieťaťa.
  2. Rozlišovať slovenských občanov a zahraničných hostí.
  3. Pri zahraničných deťoch overiť cestovný alebo pobytový doklad, prípadne zápis dieťaťa v doklade rodiča.
  4. Každé dieťa zahrnúť do príslušnej evidencie ubytovaných osôb.
  5. Overiť aktuálne VZN obce a prípadné oslobodenie dieťaťa od dane za ubytovanie.
  6. Nezamieňať oslobodenie od dane za ubytovanie s oslobodením od evidenčnej povinnosti.
  7. Ak dieťa nemá vlastný doklad a právne predpisy jednoznačne neupravujú spôsob jeho evidencie, konzultovať postup s obcou alebo cudzineckou políciou.